Podnebie
Ázia leží vo všetkých podnebných pásmach, dôležitá je zemepisná šírka a vzdialenosť od oceánu. Severné pobrežie Ázie má podnebie polárne až subpolárnych. Je tu chladno po celý rok, ale výkyvy teplôt nie sú extrémne. Extrémy nájdeme na Sibíri - v kontinentálnej časti Ruska. Teploty tu vystupujú až k 30 C, v zime môžu klesnú až na - 78 C (Ojmiakon). Ide o oblasť mierneho kontinentálneho podnebia. Mrazy sú spôsobené tiež sibírskej tlakovou výškou. Východné pobrežie a väčšina Japonska má podnebie mierne prímorské. Centrálna časť Ázie má podnebie mierne, veľmi suché (Kazachstan, Mongolsko). Rozdiely teplôt medzi letom a zimou a dňom a nocou sú veľké. Oblasť subtropického podnebia sa tiahne v páse od Malej Ázie po Kóreu a Juh Japonska. Od západu k východu podiel zrážok stúpa. Východná Čína je ovplyvňovaná monzúny. Monzúnové vetry sú v zime suché, vaňou z pevniny. V lete bývajú vlhké a vaňou od oceánu. Vysokohorské oblasti centrálnej Ázie (Tibet a všetky veľhory) majú podnebie ovplyvnené nadmorskou výškou (vysokohorské). Vrcholky hôr pokrýva sneh a ľadovce. Arabské polostrov, oblasť Perzského zálivu a západná časť polostrova Predná India majú tropické suché podnebie. Oblasť je veľmi horúca, teploty vystupujú až k plus 53 C (Džakóbádád). Polostrovy Predné a Zadné Indie sú oblasťami s typickým letným monzúnovým prúdením. Zimná monzún do oblasti takmer nezasahuje kvôli velehorám na severe. Letné ale býva veľmi intenzívne a množstvo spadnutých zrážok spôsobuje časté záplavy (Čeránpundži - 11 013 mm). Oblasť je teda tropická, striedavo vlhká - monzúnové. Oblasť juhovýchodnej Ázie leží v blízkosti rovníka. Musí teda byť tropická vlhká. Teploty sú stále, bez výkyvov. V oblasti Filipín sa často vyskytujú tropické búrky, tu zvané tajfúny.
Letný (vľavo) a zimný (vpravo) monzún